Kristus trpel raz navždy za hriechy,


SPRAVODLIVÝ ZA


 NESPRAVODLIVÝCH,

aby nás priviedol k Bohu (1Pt 3:18)

Radostná SPRÁVA
Chcem spoznať Boha

Pozri si video, potom klikni na niektorí z linkov

Aké je posolstvo

Evanjelia?

Evanjelium znamená „radostnú správu“ a je možné ho vysvetliť nasledujúcimi šiestimi dôležitými pravdami, o ktorých hovorí Biblia.

S

P

R

Á

V

A

S

P

R

Á

V

A

 Klikni na jednotlivé písmená

Stále mám otázky
Chcem spoznať Boha

Len si to predstav, Boh celého vesmíru túži po osobnom vzťahu s tebou, ktorý je ti k dispozícii cez Ježišovo dielo na kríži!

Ako sa dá vstúpiť do takéhoto úžasného vzťahu s Bohom?

Tak, že vložíš svoju dôveru výlučne do Pána Ježiša, ktorý zaplatil za tvoje hriechy a ponúka ti dar večného života – života s Ním, ktorý začína teraz a trvá naveky.

Nový vzťah s Bohom môžeš začať práve teraz!

Biblia hovorí, že naše srdce a duša sa začínajú meniť vo chvíli, keď vložíme svoju dôveru do Ježiša. Toto rozhodnutie dôverovať Kristovi ťa uvedie do nového vzťahu s Bohom. Aj keď jednoduché zopakovanie modlitby nie je vstupnou bránou do život meniaceho vzťahu s Bohom, modlitba je jedným zo spôsobov, ako môžeš vyjadriť svoju vieru v Ježiša. Môžeš sa pomodliť k Bohu napríklad takto…

„Drahý Bože, viem že moje hriechy zničili môj vzťah s tebou a nič, čo by som urobil, by to nemohlo zmeniť. Ja však v tejto chvíli verím, že Ježiš za mňa zomrel a vstal z mŕtvych. Dôverujem mu, že mi odpúšťa moje hriechy. Cez vieru v neho vstupujem do večného vzťahu s tebou. Ďakujem ti za tento dar! Amen.“

ROZHODOL SI SA PRIJAŤ EVANJELIUM 

a uveriť v Ježiša Krista?

(samotné tlačítko „Áno“ ťa nespasí, ale úprimná viera v Ježiša)

Nie som pripravený
Áno, rozhodol

Čo je to Evanjelium?

Copyright 2021 Tiberias, o. z. 

Stvoril nás Boh, aby sme boli s Ním

V prvých dvoch kapitolách Biblie Boh tvorí celý vesmír a všetko, čo je v ňom (Genezis 1:1), vrátane prvého muža a ženy, Adama a Evy. Boh stvoril Adama a Evu s istým zámerom. Povolal ich, aby boli „plodní a množili sa“ (Genezis 1:28) a naplnili zem svojím potomstvom. Zveril im poslanie starať sa o zem a obrábať a strážiť záhradu Eden (Genezis 2:15).

Boh ich stvoril tak, aby s Ním a zároveň medzi sebou mali spoločenstvo, to znamená dokonalý priateľský vzťah. Ich nahota (Genezis 2:25) znamenala, že boli bez hriechu, nehanbili sa a nemali čo pred Bohom, či navzájom medzi sebou, skrývať. Pravidelne s Bohom trávili čas v záhrade Eden v čírej blaženosti, čistom šťastí a nefalšovanej radosti. V tom čase žili svoje dni presne tak, ako to Boh zamýšľal, čiže v správnom vzájomnom vzťahu medzi sebou a tiež s Bohom a Jeho stvorením. Jediný príkaz, ktorý im Boh dal bol, aby nejedli z ovocia stromu poznania dobrého a zlého. 

Rovnako stvoril Boh aj nás, aby sme aj my mali s ním spoločenstvo. Jeho pôvodný plán bol, aby sme ty a ja boli v úplnej jednote v pevnom a dokonalom vzťahu s Ním a vzájomne medzi sebou. Boh nás stvoril, aby sme žili v harmónii s celým nebom a celou zemou. Jeden zlomyseľný čin však tento plán pred mnohými tisícami rokov rozvrátil.  

Pád do hriechu tento vzťah zničil

Keď satan pokúšal Adama a Evu a oni jedli zo stromu poznania dobrého a zlého (Genezis 3:6), čím sa dopustili hriechu, svoju „chybu“ si ihneď uvedomili. Aby zakryli svoju nahotu, splietli spolu figové listy a skryli sa pred Bohom v záhrade (Genezis 3:7,8). Zrazu sa pred Bohom, s ktorým sa pravidelne stretávali, skrývali. Odvtedy sa muži a ženy začali pred Bohom skrývať a svoj hriech a hanbu zakrývajú figovými listami náboženstva a filozofie. 

Boh ich konfrontoval tvárou v tvár. Ich hriech priniesol následky, ktoré mali dosah nielen do prítomnosti, ale aj do budúcnosti.  Okamžitým následkom bolo ich vyhnanie zo záhrady (Genezis 3:23, 24), ťažkosti pri rodení detí (Genezis 3:16) a práca, ktorá by nám mala prinášať radosť sa zmenila na zamestnanie, ktoré nenávidíme (Genezis 3:17-19).

Budúcim dôsledkom hriechu bola pre Adama a Evu fyzická smrť. V Genezis 2:17 Boh povedal, že v deň, keď zhreší a bude jesť z ovocia stromu poznania dobrého a zlého „istotne zomrie“. Adam a Eva duchovne zomreli v deň, keď zhrešili v záhrade Eden. Ich duše sa okamžite zaniesli hriechom a sebeckosťou. V dôsledku toho celé ich potomstvo (vrátane teba a mňa) prichádza na svet hriešne a sebecké. Každý človek, ktorý prichádza na svet cez Adama, sa rodí osamelý a skazený. Osamelý preto, že nemá spoločenstvo s Bohom a zároveň skazený do hĺbky svojej duše. (List Rimanom 5:12-14).

Keď ich Boh konfrontuje, spúšťa sa hra vzájomného obviňovania. Adam obviňuje Evu (Genezis 3:12) a Eva obviňuje hada (Genezis 3:13). Ľudia sa odvtedy vzájomne neustále obviňujú. Čo sa začalo ako raj sa rozpadlo jediným rozhodnutím neposlúchnuť Boha a namiesto toho počúvnuť satana. Každá vojna, hladomor, hádka, hriech a tragédia majú svoj počiatok v záhrade Eden, kde sa Adam a Eva kvôli tomu, aby ochutnali zo zakázaného ovocia, rozhodli obrátiť chrbtom k Bohu.  

Riešenie nie je ľahké, lebo dobré skutky nevymažú naše hriechy

Od počiatku sa ľudstvo snažilo zbaviť škvrny hriechu konaním dobrých skutkov. Keď Kain obetoval Bohu z poľných plodín zeme ako zmiernu obetu za svoje hriechy, Boh túto obetu odmietol (Genezis 4:1-4). Kain sa veľmi nahneval a zabil svojho brata Ábela. 

V knihe Exodus, ktorá je druhou knihou Biblie, dal Boh Izraelitom desať Božích prikázaní (Exodus 20:1-17) nie preto, aby ich ochránil od hriechu, ale aby im ukázal, že svojou vlastnou silou nedokážu dosiahnuť úroveň jeho dokonalých noriem (List Galaťanom 3:23-24). Namiesto toho, aby hľadali Boha vierou, sa mnohí židia spoliehali na samých seba, pričom sa domnievali, že je možné zapáčiť sa Bohu vlastnými silami. Boh však vnímal ich „spravodlivé“ skutky ako poškvrnené rúcho (Izaiáš 64:6). Aj ich najlepšie skutky boli poškvrnené sebeckými postojmi.

V knihe Levitikus, tretej knihe Biblie, zaviedol Boh medzi Izraelitmi systém prinášania obetných darov. Vždy, keď sa nejaký židovský muž alebo žena voči Bohu prehrešili, museli priniesť na obetu bezchybnú kozu (Levitikus 4:27-31). Zamysli sa nad tým. Keby si bol židom v Starom zákone a mal by si priniesť obetu zakaždým, keď by si zaklamal, necudne po niečom túžil, ohováral, sťažoval sa alebo sa pohádal, rýchlo by si prišiel o všetky kozy. Inými obetnými darmi boli býky a ovce. 

Systém prinášania obetných darov chcel poukázať smerom do vnútra, nahor a dopredu. Smerom do vnútra poukazoval na to, aby ťa usvedčil z tvojej hriešnosti. Ak by si bol pred Bohom úprimný, rýchlo by si si uvedomil, že nikdy nedokážeš priniesť dostatok obetných darov za svoje hriechy. Smerom nahor poukazoval na to, aby si svoju dôveru za svoje spasenie a záchranu namiesto obetných darov vložil do Boha (Žalm 51:16,17). Smerom dopredu poukazoval na najvyššiu obeť Božieho baránka, Ježiša Krista, ktorý mal jedného dňa prísť na tento svet a sňať hriech sveta (Ján 1:29).           

Zvyšok Starého zákona rozpráva príbeh židovského ľudu, z ktorého si niektorí uvedomili, že sú hriešni a pre svoju záchranu potrebujú Boha (Žalm 51:1, 2), zatiaľ čo väčšina ďalších vkladala dôveru do svojej vlastnej dobroty a nie do Božieho milosrdenstva a Božej milosti (Izaiáš 64:6).  

Áno, je tu nádej, Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, čím zaplatil cenu za hriech 

Keď Ježiš prišiel na túto zem, prišiel, aby naplnil zákon (Matúš 5:17) a aby priniesol najvyššiu a konečnú obeť (Lukáš 24:46). Žil dokonalý život, aký sme my nedokázali žiť a zomrel za naše hriechy namiesto nás. Keď umieral na kríži, vykríkol: „Je dokonané“ (Ján 19:30). Tieto dve slová znamenali, že cena za naše hriechy bola úplne zaplatená. Ježiš bol stopercentným Bohom a zároveň stopercentným človekom. Ako dokonalý človek mohol zomrieť za iných ľudí a ako pravdivý a živý Boh zaplatil za hriech nekonečnú cenu. 

Tri dni potom, ako Ježiša na kríži zabili, vstal z mŕtvych (Marek 16:6). V priebehu štyridsiatich dní ho videlo viac ako 500 svedkov (1 Korinťanom 15:6) pri najmenej dvanástich rôznych príležitostiach (Skutky apoštolov 1:3). Pretože zomrel, cena za naše hriechy je úplne zaplatená. A pretože vstal z mŕtvych vieme, že Ježiš bol naozaj tým, kým hovoril že je, t.j. Bohom v tele. 

Viera v Ježiša jediná obnovuje náš vzťah s Bohom 

Úžasné na večnom živote je, že je to dar, ktorý sme získali od Boha zadarmo, výlučne na základe našej viery a nie kvôli našim dobrým skutkom (Efezanom 2:8,9). Keď Ježiš zomrel na kríži, zaplatil cenu za naše hriechy a jediné, čo musíme urobiť, je vierou tento dar odpustenia prijať.  Keď veríme, že Ježiš zomrel za naše hriechy a svoju dôveru vkladáme len v neho, vtedy prijímame večný život, prechádzame zo smrti do života a je nám zaručená istota domova v nebi (Ján 5:24). 

Večný život nie je možné získať dobrými skutkami, je však možné ho prijať vierou. Nie je to o snahe, ale o dôvere. Keď veríme, vtedy prijímame odpustenie hriechov a dar večného života. Takmer celý Nový zákon hovorí o večnom živote a o jeho dopade na náš každodenný život. Od Jána až po Júdu nám Ježišovi učeníci ukazujú ako žiť život, ktorý pre nás zamýšľal Ježiš, čo je slúžiť jedni druhým v láske. Toto je srdcom večného života!

Ak uveríš, ešte dnes prijmeš večný život 

Pretože Ježiš zomrel na kríži a vstal z mŕtvych, budeme žiť naveky s Ježišom v nebi. Keď Ježišovi dôverujeme, vstupujeme do osobného, trvalého vzťahu s Bohom, ktorý sa volá „večný život“. 

Súčasťou reality večného života je, že nezačína až potom, keď zomrieš, ale vo chvíli, keď uveríš (Ján 10:10). Tento život je radosťou zo skutočného a úžasného vzťahu s Ježišom každý deň prostredníctvom modlitby, uctievania a života v sile, ktorú nám Boh dáva skrze Ducha Svätého (Efezanom 5:18).

Ďalšou súčasťou reality večného života je, že tí ktorí ho majú, budú jedného dňa s Ježišom navždy v nebi. Raz, keď Ježiša prijmeš, je navždy tvoj a ty si navždy jeho. 

Posledná kapitola poslednej knihy Biblie hovorí jasne o tom, že budeme s Ježišom „naveky vládnuť a panovať“ (Zjavenie Jána 22:5). Posledná kapitola Biblie sa v podstate uzatvára slovami „a žili radostne a šťastne až naveky“.   

Stále mám otázky
Chcem spoznať Boha